mischaela

Je vôbec potrebné diskutovať o kvalite slovenských vysokých škôl, ktoré ročne vyprodukujú okolo 70 tisíc vysokoškolákov, zahŕňajúc prvý aj druhý stupeň vysokoškolského vzdelania? Vedie Slovensko v počte vysokoškolsky vzdelaných, alebo sú naše vysoké školy len oddychovými medzistupňami v živote stagnujúcich mladých ľudí? Podľa dostupných údajov patríme medzi štáty s najvyššou ponukou terciárneho štúdia, avšak s ohľadom na veľkosť populácie z radu ostatných krajín až tak nevyčnievame, ale pohybujeme sa mierne nad priemerom.

Keď sa teda triezvo pozrieme na vysokoškolské vzdelanie ako na celok a prirátame aj kratšie štúdiá zamerané na prax, Slovensko sa pohybuje v priemere vyspelých krajín. Otázkou je, či sme vyspelá krajina, alebo sa na to naša ekonomika len pomaly pripravuje (no dobre, odpoveď je jasná).

Ako najväčší problém vnímam práve to, že väčšina našich vysokých škôl nepripraví študentov adekvátne na budúce uplatnenie v reálnom živote a tlačia nám do hláv len zbytočné teórie, pričom by sa mali zameriavať na prax. Z toho vyplýva nízka kvalitatívna úroveň slovenských vysokých škôl a teda slabé uplatnenie na našom slabom trhu. Je síce pekné, že v dnešnej dobe si každý druhý človek chce ísť „oddýchnuť“ do prednáškových sál, ale po piatich rokoch študovania sa nevie zaradiť do pracovného života vo svojom obore. A aj keby veľmi chcel, nemá vo svojom obore prax, pokiaľ sa mu nezadarí už počas štúdia dostať sa na dobré miestečko, ktoré zväčša aj tak chytí človek čo má konexie, toť vitaj v našom výbornom demokratickom systéme.

Problémom je aj veľa nepotrebných a od reality odtrhnutých oborov, s ktorými práve na našom trhu nemá človek šancu sa uplatniť. Mám pocit, že mladí ľudia berú vysokú školu ako dočasný útek od reality nezamestnanosti na Slovensku. A keď už školu doštudujú, bežia všetci do zahraničia robiť predpotopné práce so zbytočným titulom v ruke, len aby sa uživili a zarobili viac ako priemerný vysokoškolsky vzdelaný človek. Úroveň škôl samozrejme upadá aj z toho dôvodu, že naberú kvantum študentov, ktorí boli priemerní už na strednej škole, ale škola si týmto zabezpečuje financie. O biznise súkromných vysokých škôl radšej ani písať nebudem.

Ešte je tu ďalšia smutná vec a tou sú požiadavky slovenských zamestnávateľov, ktorí aj od obyčajnej sekretárky vyžadujú plynule dva jazyky a prvý stupeň vysokoškolského vzdelania, ak nie aj druhý. Ak tieto požiadavky spĺňate, potrebujete ale 2 až 5 ročnú prax, ak teda nechcete vo firme len dvíhať telefóny a žmurkať na nadriadených.

Posledný problém, z ktorého vyplýva nekvalita doštudovaných oddychových študentov je akýsi nevysvetliteľný spoločenský tlak na dnešných mladých ľudí, od ktorých sa očakáva, že získajú aspoň Bc. titul, s ktorým aj tak pravdepodobne pôjdu veselo do McDonaldu, kde to môžu dotiahnuť na vedúceho tímu vyprážačov kuracích nugetiek. Tým nechcem nikoho uraziť, ale je to odraz dnešnej spoločnosti, kde sa na stredoškoláka pozerá zvysoka. Aj keď pritom taký šikovný murár zarobí viac, ako študovaný úradník v kancelárii s nástupným platom 400.

Keď to všetko zosumarizujem, tak vlastne…je zbytočné sa rozčuľovať nad našim systémom, pretože kto chce, pôjde do zahraničia alebo bude šikovnejší než ostatní v domovine, ale to je náročnejšia voľba a tak si budeme spokojne po slovensky frflať po blogoch ako ja.